Nezamestnanosť je stav, kedy sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovného pomeru.
Začiatkom roka 2011 bolo na Slovensku bez práce takmer 13% populácie. Nezamestnanosť
u nás tak stúpla na šesťročné maximum, čo nás zaradio na prvé priečky v nezamestnanosti
spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Hospodáska kríza, prepúšťanie, málo pracových príležitosti – to všetko sa podpísalo pod
migračné správanie mladých ľudí na Slovensku. Kvalifikovaní vysokoškolskí študenti tak
bezprostredne po promóciach odchádzajú najčastejšie do Anglicka, Írska či Rakúska, kde
si doslova podradným spôsobom zarábajú na živobytie. Mizivé percento sa však dostane
aj k lepšiemu pracovnému miestu. Stávajú sa
šťastí obsadia aj vedúce pozície. Z ekonomického hľadiska je tento proces pre Slovensko
nevýhodný, pretože vynakladá peniaze na vzdelávanie a neskôr, bez mihnutia oka, „vyháňa“
kvalifikovaných ľudí do zahraničia. Náš štát potrebuje aj niečo iné, ako len priemyselné
parky. Náš štát by mal podporiť vedu a nové vedecké mozgy. Doteraz sa mu však nepodarilo
prilákať zahraničných a tých vlastných sa „zbavuje“.
Všetky vedomosti, ktoré tu naši študenti získavajú, neskôr predajú iným krajinám a tej našej
sa nevrátia ani náklady. Všetko, čo naši ľudia vonku zarobia – vonku aj utratia. Domov teda
žiadne hotové financie neprinesú, čo znamená že nepodporia domácu ekonomiku. Ak sa im
v zahraničí podarí niečo vytvoriť, úžitok z toho majú opäť iba občania v zahraničí.
Ak by sme chceli nájsť kvalifikovanú lacnú pracovnú silu, mali by sme sa vybrať napríklad na
Britské ostrovy. Týmto smerom totiž najčastejšie odchádzajú naši mladí, vzdelaní ľudia. Bez
nich Slovensko nemá šancu ďalej sa rozvíjať. Pýtame sa: DOKEDY?